.::MRAJA: chovateľskástanica ruských chrtov

Predkovia psa domáceho boli mäsožravce. Lovili prevažne bylinožravú zver, ktorú konzumovali vrátane rastlinného obsahu tráviacej sústavy (tak získavali potrebnú vlákninu) a kosti (dodávali potrebný vápnik). Ako prvé vždy požierali vnútornosti (predovsetkým žalúdok, pečen, obličky) a až potom konzumovali svalovinu a kosti. Stravu si spestrovali rozličnými lesnými plodmi, rastlinami a ovocím. Požieranie výkalov bolo známkou nedostatku určitých látok nevyhnutných pre organizmus. Preto ani strava psa domáceho nesmie byt založená výhradne na mäsitej potrave. Pes totiž pri mäsovej monodiéte nemá dostatočný prísun dôležitých výživných zložiek.
Väčsina priemyselne vyrábaného krmiva má optimálnu skladbu. Ak vsak uprednostňujeme stavu pripravovanú doma, musí byt nie len pestrá ale predovsetkým nutrične vyvážená. Tak ako prebytok i nedostatok niektorých základných živín je veľmi nebezpečný. Ani sústavné pridávanie vitamínových a minerálnych doplnkov nemusí vylúčit tento problém a často je spojené s určitými rizikami.

Cukry sú súčastou vsetkých živých organizmov, pri živočíchoch je ich obsah podstatne nižsí ako obsah tukov a bielkovín (iba 2% susiny tela), zatial čo u rastlín tvoria cukry až 80%. Cukry sú nevyhnutnou živinou, slúžia ako ľahký zdroj energie ( 1 g cukru uvoľní 4 kcal energie), podporujú mliečnost súk a svojim účinkom zabraňujú vzniku celej rady porúch dietetického rázu.

Stráviteľnosť cukrov je daná ich formou (celulóza je pre mäsožravcov naprosto nestráviteľná, jej funkciou je iba dráždenie črevnej sliznice, ktoré vedie k lepsiemu využitiu krmiva). Zle stráviteľný je aj zemiakový skrob (v surovom stave iba 30%). Rastlinný skrob obsiahnutý v múke a srote je polysacharid, jeho stráviteľnost sa zvysuje mletím, varením či parením. Polysacharidy sú v strave zvierat premenované na monosacharidy, ktoré sa po prechode črevnou stenou dostávajú do pečene, kde sa premenia na glykogén. Ten je jedinou použiteľnou rezervou krvnej glukózy.

Poruchy glycidového metabolizmu spočívajú v jeho nadbytočnom alebo nedostatočnom prísune v krmive. Pri nadbytočnom prísune cukrov dochádza k obezite, teda nadmernému ukladaniu tuku v organizme. U psov sa postupne znižuje chuť, klesá príjem potravy a znižuje sa celková látková premena. Okrem toho dochádza k oslabeniu pohlavného pudu, vonkajsie prejavy ruje sú menej výrazné, niekedy vôbec nedochádza k ovulácii. Pri nedostatočnom prívode cukru dochádza k vyčerpávaniu glykogénových rezerv, organizmus je nútený vytvárat krvnú glukózu z necukrových zdrojov, čo vedie najskôr k vyčerpaniu zásob tukov, neskôr dochádza k jeho premenám z telesných bielkovín. Pečen s nedostatkom glykogénu je náchyľnejsia na poskodenie toxickými látkami, môže dôjsť k zápalu i vážnemu poruseniu funkcie pečene. Pes chudne, stenatá pomalsie rastú. Pri laktujúcich sukách dochádza k zníženiu alebo úplnému zastaveniu tvorby mlieka. V organizme nastávajú hypoglykemické stavy, ktoré môžu končit hypoglykemickým sokom. K zníženiu schopnosti príjmu cukrov vedie i nedostatok vitamínov komplexu B.

Aby nedochádzalo k poruchám, je potrebné zaistit obsah cukrov minimálne v 10% množstvu kalorickej dávky, pričom je zároveň vhodné doplniť kŕmnu dávku kojacích súk 2% glukózou alebo sacharózou (napr. hroznovým cukrom), aby sa chránila pečen psa pred vznikom tukovej degenerácie a porúch látkovej výmeny.

Sú estery vyšších mastných kyselín glycerolu. Predstavujú druhú základnú zložku potravy, pretože sú významným zdrojom energie vo veľmi koncentrovanej forme a zároveň zásobárňou rezervných látok.

Tuky sa pri stiepení rozkladajú na glycerol a mastné kyseliny. Pri tomto procese sa uvoľňuje veľké množstvo energie, ktorú môže organizmus dalej využívať. Tuky sú najvýhodnejsím a najvýdatnejsím zdrojom energie pre organizmus.

Sú veľmi dôležitým nositeľom mastných kyselín, ktoré je možné všeobecne rozdeliť na nasýtené a nenasýtené. Ďalsie delenie je na esenciálne kyseliny (ktoré nie je organizmus schopný sám vytvárať) a neesenciálne kyseliny (ktoré je organizmus schopný vytvárať sám). Na esenciálne kyseliny sú bohaté predovsetkým rastlinné oleje.

Tuky sú tiež nevyhnutné pre metabolizmus vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K), sú zdrojom cholesterolu a fosfolipidov. Negatívne úcinky na organizmus má aj nedostatočný prísun tukov v kŕmnej dávke, ale aj ich nadbytok.

Tuky sa stiepia a ďalej premieňajú v pečeni. Za normálnych podmienok sa obsah tukov v pečeni nezvysuje. K zvysovaniu dochádza iba pri dlhodobom nadmernom skrmovaní tukov súčasne s nedostatkom krmív s obsahom cukrov, pri dlhodobom hladovaní či pri poskodení pečenových buniek. Vo vsetkých týchto prípadoch chýba v pečeni glykogén a pečenová bunka je presýtená tukom alebo je tukom narusená jej funkcia, ide o tukovú degeneráciu pečene.

K najčastejsím poruchám funkcie pečeňových buniek dochádza pri skrmovaní žltých tukov, kde vznikajú skodlivé splodiny (ketóny, peroxidy a aldehydy), ktoré môžu spôsobiť závažné poruchy acidobázickej rovnováhy krvi. K podobným stavom dochádza aj pri prijímaní tukov, ktoré boli vystavené pôsobeniu bakteriálnych zárodkov, hydrolyticky stiepených tukov oxidáciou.

Nadmerný prívod tukov v krmive súčasne s prísunom zodpovedného množstva cukrov, vedie k nadmernému ukladaniu tukov a neskôr dochádza k chorobnej obezite.

Nepriaznivo však pôsobí aj nedostatok tukov (napr. pri poruche pečene a nedostatku vitamínov A, B 2 , D, E). Dochádza k tlmeniu rastu steniat, narusuje laktáciu u dojčiacich súk a podporuje avitaminózy vitamínov rozpustených v tukoch (nedochádza k ich vstrebávaniu). Nedostatok tukov môže viesť k sterilite oboch pohlaví.

V kŕmnej dávke by mali byť vyrovnané tuky aj cukry, predovsetkým vsak v dobe rastu, gravidity, laktácie. Súčasťou dennej dávky by mal byť vitamín E, ako významný antioxidant tukov. Musíme počítať s pridávaním tukov predovsetkým v období laktácie a odchovu mláďat.

Bielkoviny sú pre organizmus psov celkom nepostrádateľnou zložkou potravy. Na rozdiel od tukov a cukrov nemajú bielkoviny význam ako energetická zložka kŕmnej dávky ale majú zásadný význam ako základ organizmu. Aminokyseliny, ktorými sú bielkoviny tvorené, sú v tele využívané na bielkoviny každému jedincovi vlastné. Psy nie sú schopné mnoho aminokyselín syntetizovať a sú celkom odkázané na ich prísun potravou. K takýmto esenciálnym aminokyselinám patrí arginin, fenylalanín, histidin, izoleucín, leucín, lysín, methionín, treonín, tryptofan a valín. Biologická hodnota krmiva je teda daná predovsetkým obsahom bielkovín, ktoré obsahujú tieto esenciálne aminokyseliny a ich strávitelnosti, a teda využitelnosti pre organizmus. Hlavné aminokyseliny by mali v kŕmnej dávke obsahovať lyzín 6%, izoleucín 4%, methionín a cystín 3%, tryptofan 1%. Požiadavky na vysokú biologickú hodnotu teda najlepsie spĺňajú bielkoviny živočísneho pôvodu. Bielkoviny rastlinného pôvodu sú menej hodnotné, chýbajú im niektoré z nevyhnutných aminokyselín a ich stráviteľnosť je podstatne nižsia (surové rastlinné bielkoviny sú stráviteľné na 65%, varené na 75%). Stráviteľnost svalových bielkovín sa pohybuje okolo 90%.

Meradlom kvality bielkovín je celovaječná bielkovina, ktorá je nielen dobre stráviteľná, ale má aj optimálnu struktúru aminokyselín. Takmer rovnako kvalitným bielkovinovým krmivom sú mliečne výrobky ako plnotučné mlieko, tvaroh a syry. Vysoká je aj biologická hodnota vnútorností, hlavne pečene, obličiek a srdca, ktoré sú veľmi dobre stráviteľné a majú zodpovedajúcu struktúru bielkovín. V pečeni sú navyse obsiahnuté nespecifické biogénne stimulátory rastu (ide o bližsie neurčené látky pozitívne ovplyvňujúce rast a vývoj organizmu).

Pri hodnotení krmív z hľadiska bielkovín je nutné brať do úvahy aj podiel bielkovín v jednotlivých surovinách: svalovina 20%, vnútornosti a krv 16%, vajcia 12%, kravské mlieko 3,5%. Pri nedostatočnom prísune bielkovín dochádza k naruseniu imunitného systému organizmu. Čo sa negatívne prejavuje v období rastu, kvalite srsti. V období pohlavného dospievania dochádza k naruseniu vývoja pohlavných žliaz. Nedostatok bielkovín môže spôsobit kanibalizmus po pôrode.

Minerálne látky potrebné pre správny rast, vývoj a ostatné životné prejavy môžeme rozdeliť na dve základné skupiny:

Do prvej patrí vápnik, fosfor, sodík, draslík, chlór, horčík a síra. Ide o základné prvky, ktoré tvoria 60 - 80% anorganického podielu každého organizmu.

Do druhej skupiny patrí napr. meď, železo, zinok ... Ide o stopové prvky, ktoré sú pre telo nevyhnutné no sú využívané iba v nepatrnom (stopovom)množstve.

Tieto dva základné prvky sa v prírode vzájomne sprevádzajú, pričom je dôležitý správny pomer medzi nimi. Naviac musí súčasne pôsobit vitamín D, ktorý umožnuje ich vstrebávanie.

Vápnik je prvok v tele najviac zastňpený, tvorí predovšetkým kostru, čiže 99% celkového množstva v tele, zvysok je v krvi (tu je jeho úlohou zrážanlivosť a zaistenie neurosvalovej činnosti a čiastočne i v zubnej sklovine). Patrí k najdôležitejším prvkom v organizme.

Fosfor je obsiahnutý vo všetkých rastlinných a živočíšnych tkanivách, predovšetkým v kostiach.

Ak je narušený vzájomný pomer vápnika a fosforu môže dochádzať k rôznym chorobným stavom. Pri nedostatku vitamínu D, pri nevhodne zvolenej kŕmnej dávke (napr. nadbytok vareného srotu), pri znížení kyslosti črevného obsahu sa v tráviacom ústrojenstve namiesto ľahko rozpustného a pre organizmus využiteľného kyslého fosforečnanu vápenatého vytvára nerozpustný zásaditý fosforečnan vápenatý a uhličitan vápenatý. K zníženiu hladiny vápniku taktiež dochádza pri nadmernom skrmovaní tukov, pri poruche ich vstrebávania (ak je nedostatok vitamínov rozpustných v tukoch) sa vápnik zráža na nevstrebateľné soli mastných kyselín. Tento stav vsak môže vyvolať aj nadbytok fosforu.

Pri vyvíjajúcom sa organizme sa tieto problémy prejavujú vznikom rachitídy, kedy dochádza k deformáciám kĺbov a kostí. Pri dospelých psoch môže tento deficit vzniknúť pri laktácii a pri ochorení obličiek (vznik osteomalácie).

Pri zostavovaní kŕmnej dávky musíme teda dbať na správne vyváženie oboch základných prvkov. Ak je teda v kŕmnej dávke zastúpená mäsitá potrava s kosťami, máme postarané o dostatočné množstvo oboch základných prvkov vo vyváženom pomere, rovnako aj o primerané množstvo popoloviny. Ak vsak v kŕmnej dávke kosti chýbajú, je vhodné pridávať kostnú múčku alebo iný druh minerálneho doplnku.

Tieto prvky majú významnú úlohu v metabolických procesoch organizmu. Najčastejsie sa vyskytujú vzájomne vo väzbe chloridu sodného. Ovplyvňujú stálosť acidobazickej rovnováhy vnútorného prostredia. Sodík je dôležitý pre zachovanie neurosvalovej dráždivosti a chlór má zásadný význam pri tvorbe kyseliny chlorovodíkovej, obsiahnutej v žalúdočných sťavách.

Nedostatok ako aj nadbytok soli vedie k závažným poruchám, ktoré môžu končit uhynutím psíka. K nedostatku soli môže dochádzat predovsetkým pri kojení, kedy je potrebné preventívne soľ pridávať do kŕmnej dávky v množstve 0,25 až 0,3 % kŕmnej dávky. To vsak iba za predpokladu, že psy budú mať neustále dostatok čerstvej vody.

Nadbytok chloridu sodného predovsetkým pri nedostatku pitnej vody môže spôsobiť otravu zvieraťa soľou, kedy dochádza k poruche acidobázickej rovnováhy krvi, osmotického tlaku telesných tekutín a zadržovaniu vody.

Uplatňujú sa na podobných procesoch ako sodík, zároveň sa s nimi podieľajú na udržovaní acidobázickej rovnováhy krvi a spoločne so sodíkom na neurosvalovej dráždivosti.

Síra je do organizmu dodávaná iba vo väzbe na bielkoviny obsahujúce aminokyseliny s obsahom síry. Jej nedostatok ovplyvňuje rast srsti.

Jód má hlavný význam pri tvorbe hormónov stítnej žľazy. Do organizmu je dodávaný morskými rybami a soľou s prídavkom jódu.

Horčík má podiel na tvorbe kostí a uplatňuje sa i v početných enzymatických procesoch. Spolu so sodíkom sa uplatňuje na neurosvalovej činnosti.

Pri týchto prvkov sa obvykle nestretávame s prejavmi ich nedostatku v kŕmnych dávkach.

Má nezastupiteľné miesto pre krvotvorbu, približne 70% ho je viazaného na hemoglobín. Tým sa zapojuje do prenosu kyslíku v organizme.

Nedostatok železa sa prejavuje tzv. hypochrómnou anémiou, kedy dochádza k chudokrvnosti z nedostatku krvného farbiva (pričom počet erytrocytov - červených krviniek je normálny).

Zúčastňuje sa na syntéze enzymatických procesov, je nevyhnutná pre tvorbu hemoglobínu a pre zaistenie normálnej pigmentácie srsti. Jej nedostatok vyvoláva chudokrvnosť, tráviace poruchy, poruchy rastu, stratu pigmentu srsti.

Spoločne s vitamínom E ovplyvňuje svalové bunky (svalovú dystrofiu). Tiež sa môže uplatniť pri reprodukcii.

Je dôležitým stopovým prvkom pre syntézu vitamínu B 12 , jeho nedostatok nie je bežný.

Má priamy vzťah na pohlavné ústrojenstvo, jeho nedostatok vedie k oneskoreniu pohlavnej dospelosti, nepravidelnom pohlavnom cykle, steniatka majú oslabenú životaschopnosť. Pri samcoch dochádza k degenerácii spermií. V bežnej kŕmnej dávke býva v dostatočnom zastúpení.

Priaznivo ovplyvňuje vývoj a reprodukciu zvierat. V bežnej kŕmnej dávke sa jeho nedostatok nevyskytuje.

Vitamíny ako účinné biologické katalyzátory pôsobia na celý rad životných pochodov v organizme. Jednotlivé vitamíny naviac môžu pôsobiť spoločne, prípadne sa vo svojej funkcii dopĺnať.

Absolútny nedostatok vitamínov (avitaminóza) sa prakticky vôbec nevyskytuje. Väčsinou sa stretávame s určitým nedostatkom vitamínov (hypovitaminózou). Najčastejsie sa vsak stretávame s nedostatkom niekoľkých vitamínov súčasne (polyhypovitaminóza). No s nadbytkom vitamínov (hypervitaminóza) sa zväčsa stretávame iba pri jednom samostatnom vitamíne.

Patrí do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch. Pri jeho nedostatku dochádza k poruseniu činnosti epitelárnych buniek pokožky a slizníc. Dochádza k postihnutiu očí, žalúdočná a črevná sliznica vykazuje zhorsené vstrebávanie a trávenie potravy. Dochádza k vyssiemu výskytu močových kameňov. Je narusená rozmnožovacia schopnosť u samcov a súk, steniatka horsie rastú a majú zníženú vitalitu.

Medzi prirodzené zdroje vitamínu A patrí mlieko a mliečne výrobky, vaječný žĺtok, pečen a niektoré druhy morských rýb.

Sem sa sústreďuje celý rad specifických zložiek. Niektoré vyvolávajú spoločné prejavy v organizme, iné sú charakteristické specifickými klinickými prejavmi.

Všeobecne sa hypovitaminóza (nedostatok) prejavuje postihnutím nervového ústrojenstva, negatívne pôsobí na rast a kvalitu srsti, dochádza k poruchám tráviaceho ústrojenstva, negatívne zasahuje do reprodukcie.

Vitamín B 1 - patrí medzi najvýznamnejsie v skupine B. Jeho deficit vedie k poruche látkovej výmeny cukrov a bielkovín, v tele sa hromadí kyselina pyrohroznová. Najčastejsie príznaky sú viazané na nervové a pohybové ústrojenstvo, príjem potravy je znížený, psy chudnú. U gravidných súk môže dôjsť k úhynu či vstrebaniu steniat. Z hľadiska vitamínu B 1 je veľmi nebezpečné skrmovanie niektorých druhov morských i sladkovodných rýb, ktoré obsahujú enzým rozkladajúci tento vitamín. Ak chceme tieto ryby skrmovať (karas, kapor, sťuka, belica...), je nutné ich prevariť, aby doslo k zničeniu tohto enzýmu, prípadne ryby podávať iba zriedkavo. Výdatným zdrojom vitamínu B 1 sú rôzne druhy kvasníc, ktoré by mali byť súčasťou kŕmnej dávky. Taktiež obiloviny a otruby sú bohaté na tento vitamín.

Vitamín B 1 - je nepostrádateľný pre tvorbu srsti, jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, pôsobí na krvotvorbu. Prirodzené zdroje vitamínu B 1 sú predovsetkým pečeň, kvasnice a kvalitná svalovina.

Vitamín B 2 - podieľa sa na rade enzymatických procesov v látkovej výmene. Jeho nedostatok vedie k neplodnosti, vývojovým defektom ako napr. rázstep chrbtice, deformácia kostry, srsť je matná s nedostatočným pigmentom... K zdrojom bohatým na vitamín B 1 môžeme zaradiť kvasnice, otruby, vajcia, mlieko a svalovinu.

Nedostatok kyseliny listovej sa vyskytuje zriedkavo. Jej potreba rastie v období gravidity, pri chudokrvnosti a súčastnom nedostatku vitamínu C.

Nedostatok kyseliny nikotínovej má vplyv na zníženie životaschopnosti organizmu, premenu látok a metabolizmus cukrov. Prirodzenými zdrojmi sú pečen a kvasnice.

Kyselina pantothenová je zväčsa plne dodávaná v kŕmnej dávke obsahujúcej napr. pečen, obličky, kvasnice, srdce, no zvýšené nároky na jej množstvo sú v období gravidity, kojenia, rastu mláďat a výmene srsti. Jej nedostatok sa prejavuje na srsti a pokožke.

Cholin patrí k látkam, ktoré zabraňujú vzniku pečenovej sklerózy. Jeho nedostatok sa prejavuje degeneráciou pečene, poskodené bývajú i obličky. Obsiahnutý je vo vaječnom žĺtku, pečeni, mozgu, kvasniciach, ovse a jačmeni.

Vitamín B 12 - je veľmi dôležitý, a to nie len pri regulácii krvotvorby, metabolizme glycidov, syntéze tukov v pečeni... ale i pri reprodukcii. Nedostatok sa negatívne prejavuje na rade metabolických procesov, je narusená reprodukcia, steniatka majú nižšiu životaschopnosť, dospelé psy trpia nechutenstvom. Nakoľko baktérie tráviaceho ústrojenstva tvoriace tento vitamín nie sú schopné produkovať dostatočné množstvo, je nutné zásobovanie týmto vitamínom. Medzi prirodzené zdroje patrí pečen, hovädzie mäso, ryby, mlieko. Predávkovanie týmto vitamínom je nemožné.

Biotín je bežne syntetizovaný črevnou mikroflórou, ale pri ochoreniach tráviaceho traktu môže dochádzať k jeho nedostatku. Jeho fyziologický význam spočíva v účasti na metabolizme tukov, cukrov a purínových látok. Má význam pre tvorbu srsti a jej kvalitu. Pri nadmernom podávaní vaječného bielka môže dôjsť k nedostatku v organizme, pretože ten obsahuje avidín, ktorý s biotínom vytvára nerozpustný komplex.

Nedostatok sa prejavuje v narusení výmeny srsti pri jesennom pĺznutí, v poruchách pigmentácie pokožky a srsti (ktorá môže na bokoch a zadku úplne vypadať). Pri sučkách môže viesť k neplodnosti.

Medzi najbohatsie zdroje patria kvasnice, pečen, obličky, len málo je obsiahnutý v mäse a rybách.

Je syntetizovaný v črevnom trakte zväčsa v dostatočnom množstve, preto sa obvykle nestretávame s jeho nedostatkom. Avšak pri niektorých chorobných stavoch, prípadne antibiotickej liečbe, môže dôjsť k narušeniu rovnováhy črevnej mikroflóry a tým i jeho syntézy.

Vitamín C ovplyvňuje stuhnutie stien kapilárok, zvyšuje odolnosť proti infekcii a uplatňuje sa proti kapilárnemu krvácaniu. Jeho predávkovanie je nemožné.

Patrí k základným zložkám metabolizmu minerálnych látok, predovsetkým vápnika a fosforu. Jeho významnou úlohou je podpora vstrebávania vápnika a fosforu, ich úpravu vstrebávania a využitia vápnika v kostiach.

Nedostatok sa prejavuje v narusení metabolizmu vápnika a fosforu, celkovým zhorsením zdravotného stavu, zníženou odolnosťou, nižsou životaschopnosťou steniat.

Pri tomto vitamíne je možné predávkovanie, kedy okrem iného dochádza k vzniku močových kameňov.

Prirodzeným zdrojom je rybí tuk, tučné morské ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky.

Je to súhrn niekoľkých príbuzných látok, ktoré zasahujú do mnohých metabolických procesov. Pri jeho nedostatku dochádza k poskodeniu pečene, poruchám tráviaceho traktu, poruchám rovnováhy v krvi. Pri reprodukcii sa u samcov prejavuje neochota k páreniu, u súk je znížené schopnosť gravidity (dochádza k potratom). Narodené mláďatá majú zníženú životaschopnosť.

Prirodzeným zdrojom tohto vitamínu sú rastlinné oleje a tuky, pseničné klíčky, klíčkový olej.

Jeho význam je pri procese zrážanlivosti krvi. Pri zdravom organizme nedochádza k jeho deficitu. K jeho nedostatku však dochádza pri dlhodobej antibiotickej liečbe.

Pri zostavovaní kŕmnej dávky je nutné si uvedomiť, že nie vsetky krmivá zaradené do kŕmnej dávky nemajú rovnakú biologickú hodnotu, stráviteľnosť a chuťovú prítažlivosť. Preto musíme dbať na dôsledný výber a tiež prípadné možné náhrady v kŕmnej dávke, ktorá musí vo svojom konečnom dôsledku v plnej miere spĺňať vsetky potreby organizmu ako po stránke kvalitatívnej tak i kvantitatívnej.

Svalovina, patrí medzi najhodnotnejšie krmivá pre psov. Jeho vysokú biologickú hodnotu podmieňuje predovsetkým obsah bielkovín, ktoré sú zložené aj z esenciálnych aminokyselín a to vo veľmi vhodnom pomere. Zároveň so sebou svalovina nesie určité percento tukov, ktoré slúžia ako donor nenasýtených mastných kyselín.

Pre zachovanie biologickej hodnoty je potrebné dodržiavať zásady výberu, skladovania a úpravy svaloviny. Mäso mladých zvierat je jemnejsie a stráviteľnejsie, zatial čo starých zvierat je tuhsie, suché a hrubo vláknité. Mäso musí byt uložené v chladničke (mrazničke), aby nedoslo k množeniu zárodkov a jeho skazeniu. Nesmieme vsak zabúdať na prirodzené dozrievanie mäsa (preto nie je vhodné skrmovat mäso ihned po zabití zvieraťa ale nechať ho niekoľko hodín v chlade). Až potom je možné kŕmiť alebo mraziť.

Mäsité krmivá sa podávajú obvykle surové. Varíme iba menej kvalitnú svalovinu. Výnimku tvorí mäso bravčové, varením dochádza k likvidácii zárodkov prípadnej Aujeszkého choroby. Skazené mäso nikdy nepodávame. Ak musíme mäsité krmivá variť, nemali by sme ho podávať vo viac ako polovici celkovej dávky mäsitej zložky.

Sem zaraďujeme pečen, obličky, slezinu, srdce, mozog. Tieto vnútornosti sú cenené pre vysokú biologickú hodnotu, ktorá je daná optimálnym zložením aminokyselín, ale aj pre vysoký obsah vitamínov (predovsetkým skupiny B) a minerálnych látok. Veľmi významnú úlohu hrá pečen, ktorá naviac obsahuje nespecifické biogénne stimulátory rastu, ktoré sú vhodným doplnkom pre rastúce steňatá. Pečen je navyse veľmi chutná a pre svoje dietetické vlastnosti sa zaraďuje do diét pri rôznych chorobných stavoch. Jej obsah by nemal byt vyssí ako 5 - 10 % kŕmnej dávky.

Sem patria hrtany, žalúdky, pľúca, črevá, placenta. Tie môžu byť zaraďované do kŕmnej dávky maximálne do 20 %. Majú nízku biologickú hodnotu bielkovín, naviac sú častými nositeľmi rôznych zárodkov. Preto je vhodné tieto suroviny variť. Placenta (maternica) s vaječníkmi naviac obsahuje určité percento estrogénov, ktoré môžu v surovom stave spôsobit hormonálnu nerovnosť a poruchy. Týmto krmivám je lepsie sa vyhnúť.

Sem zaraďujeme vemená, mulce, odrezky. Biologická hodnota týchto krmív je približne rovnaká ako pri vnútornostiach II. kategórie, no značne diskutabilné je predovšetkým skrmovanie vemien (často pochádzajú z kráv postihnutých mastitídou, v ktorých naviac často dochádza k skazeniu mlieka a tak môžu spôsobovat hnačky, zápal čriev, žalúdka...). Je veľmi vhodné radsej sa vyhnúť týmto odpadom, v opačnom prípade je nutné ich dôkladne uvariť. Ich obsah by nemal presiahnut 50 % kŕmnej dávky.

Majú síce nízke energetické hodnoty a nižsiu strávitelnosť, sú vsak výdatným zdrojom vápnika a fosforu v dobrom vzájomnom pomere. Fosfor je navyse v kostiach obsiahnutý v ideálnej forme. Obsah v kŕmnej dávke by nemal presiahnut 5 - 8 % podľa toho, či pridávame aj iné minerálne doplnky.

Sem patria hlavy, beháky, črevá. Hydinové mäso je vseobecne najľahsie stráviteľné, avsak hydinové odpady majú parametre stráviteľnosti a plnohodnotnosti výrazne horsie. Navyse črevá môžu obsahovat zárodky napr. tuberkulózy či salmonelózy. Ich využívanie vo výžive psov sa nedoporučuje. Z týchto odpadov je teda vhodné skrmovať iba hlavy a iné vnútornosti, pričom ich maximálne zastúpenie by nemalo presiahnuť 30 - 40 %, no v období reprodukcie či zakladaní zimnej srsti by ich množstvo nemalo presiahnuť 15 - 20 %.

Obsahuje vysoké percento niektorých esenciálnych aminokyselín. V bežnej kŕmnej dávke by nemala presiahnuť 8 %, no v prípade niektorých speciálnych diét pri liečbe chorôb až 12 %.

Sú vhodným spestrením kŕmnej dávky. Rybie mäso obsahuje plnohodnotné bielkoviny, naviac je veľmi dobre stráviteľné. Veľmi dôležitý je tiež nezanedbateľný obsah tukov a vitamínov A aj D. Ryby môžu nahradiť inú svalovinu, ak sú vsak na ne zvieratá zvyknuté. V takom prípade sa môžu skrmovať v množstve 10 - 20 % kŕmnej dávky. Treba vsak byť opatrný pri skrmovaní určitých druhov sladkovodných a morských rýb (treska, sleď, belice...), ktoré obsahujú enzým rozkladajúci vitamín B1. Tieto ryby je nutné dôkladne prevariť, prípadne striedavo skrmovať s podávaním kvasníc.

Majú vysokú biologickú hodnotu, ktorá je daná optimálnym zložením amynokyselín. Vaječný bielok je koloidným roztokom bielkovín. Pri jeho skrmovaní vo väčsom množstve v surovom stave môže dochádzať k nedostatku biotínu, ktorý sa viaže v nevstrebateľný komplex. Varením vsak nie je schopný biotín viazať. Preto je vhodné bielok radsej variť, prípadne v surovom stave skrmovať len príležitostne.

Žĺtok obsahuje 16% bielkovín, ktoré sú vôbec jedny z najlepsie využiteľných, navyse priaznivo ovplyvňujú pohlavnú aktivitu samcov. Je vsak nevyhnutné dodržovať vyhovujúce skladovacie podmienky (chlad a sucho), je možné skrmovať aj vajcia so zárodkami. Vajce patrí medzi veľmi kvalitné krmivo. Podiel vajec v kŕmnej dávke by nemal presiahnuť cca 5-10 %.

Sem zaraďujeme kravské mlieko a výrobky z neho, približne rovnaké hodnoty má i kozie mlieko, ktoré je navyse oveľa lepsie stráviteľné a má priaznivejsí obsah esenciálnych aminokyselín. Plnotučné mlieko obsahuje ľahko stráviteľný tuk. Mlieko je tiež cenným zdrojom vápnika, fosforu a vitamínov A a B. Je nepostrádateľné pre gravídne a kojace suky, rovnako mláďatám umožnuje ľahsí prechod na samostatné kŕmenie.

Mlieko môžme skrmovať čerstvé, susené alebo kyslé, no nikdy nie skysnuté (pokazené). Z mliečnych výrobkov je vhodný hlavne tvaroh, ktorý môže nahradit až 25 % mäsitých krmív.

Sem patrí srot, vlocky, strukoviny, ryža, zemiaky, ako aj výrobky z nich (cestoviny). Ide o výdatné zdroje glycidov vo výžive. Upravujú konzistenciu kŕmnej dávky a dodávajú do nej podiel vlákniny. Obzvlásť vhodné sú v zimných mesiacoch, pretože sú pohotovým zdrojom energie, ktorú organizmus môže využiť. Pre stráviteľnosť rastlinných krmív je dôležitá úprava, pretože rastlinné bunky sú tvorené pre mäsožravce nestráviteľnou celulózou. Preto je ľahsie stráviteľná mletá, varená alebo sparená, kedy dochádza k čiastočnému alebo úplnému naruseniu buniek. To je vsak ovplyvnené aj druhom krmiva. Najhorsie je stráviteľný zemiakový skrob (30 %), naopak vysokú stráviteľnosť má varený skrob ovsený alebo pseničný (97 %, surový 87-92 %). Preto je vhodné rastlinné krmivá tepelne spracovať, no zemiaky zaraďovať skôr výnimočne (skôr v zime, maximálne vsak len 4 % kŕmnej dávky). Vhodným krmivom sú pseničné klíčky, ktoré sú veľmi dobre využiteľné a dodávajú vitamín E. Ich obsah môže byť 1 až 5 % kŕmnej dávky.

Sú vhodným doplnkom krmiva, ochucujú ho, ovplyvňujú črevnú činnosť a dodávajú organizmu množstvo vitamínov. Veľmi vhodné je skrmovanie mrkvy, jabĺk a iného sezónneho ovocia. Ich podiel by mal byť 2 %.

Vzhľadom k vysokému obsahu vitamínov komplexu B by mali byť pravideľnou súčasťou kŕmnej dávky v množstve 2 - 4 %. Ak sú upravované je nutné zvýsiť ich dávku. Vynechať v kŕmnej dávke ich môžeme ak v dostatočnom množstve pridávame iné vitamíny.

Pri zostavovaní kŕmnych dávok je nevyhnutné myslieť na kvalitu a vyrovnanosť krmiva v závislosti od rastu, zdravia a úspechu reprodukcie. V dnesnej dobe je možné v specializovaných predajniach pre zvieratá dostať siroký sortiment krmív a kŕmnych doplnkov. Môžeme sa teda rozhodnúť medzi dvomi variantami kŕmenia:

priemyselné - suché granulované krmivo alebo konzervy. Vzhľadom k sirokému sortimentu týchto krmív je možné aj striedanie jednotlivých príchutí či značiek, čo vsak nie je až tak nutné. Je možné kombinovať granulovanú stravu s konzervami. Tento spôsob kŕmenia sa poslednou dobou stal módny, čo nevyžaduje prípravu a psy toto krmivo obvykle bez problémov prijímajú. Tento spôsob kŕmenia je väčsinou veľmi dobre vyvážený a nie je potrebné pridávať vitamíny a minerálne látky.

klasické - teda rôzne druhy mäsa s prílohami, zeleninou, vitamínmi a minerálnymi látkami. Tento systém je síce ekonomicky najvýhodnejsí (hlavne ak chováme viac psov), no je pomerne časovo náročný na prípravu a znalosti (je nutné podávať vyvážený pomer živín a pridávať vitamíny a minerálne látky). Je vsak pre psa oveľa prirodzenejsí a pre mnohé dokonca oveľa lahsie prijateľný.

Väčšina tučných psov nie je práve chorá, ale je prekŕmená. Ako každý vie, kilá sa rýchlo naberajú, no len s námahou zhadzujú. Pri obéznych psoch nejde iba o krásu, ale predovsetkým o zdravie. Kosti a kĺby sú nadmerne preťažené, pes často veľmi ťažko dýcha, nároky na srdce a krvný obeh sa zvysujú. Organizmu často chýbajú zásoby tekutín a psovi sa ukladá viac tuku. Pri vysokých teplotách v letnom období má obezita negatívny vplyv na reguláciu tepla, preto môže dôjsť k prehriatiu organizmu. Pes je oveľa menej aktívny, nebehá a nepohybuje sa tak ľahko a rýchlo ako keby mal normálnu hmotnosť. Obezita navyse skracuje priemernú dĺžku života. Preto musí obézny psík schudnúť. O spôsobe je vhodné poradiť sa s veterinárom. Ideálne sú dietetické granulované krmivá, prípadne si zistiť akú má mať obézny pes normálnu váhu a podľa toho prispôsobiť (znížiť) dávkovanie. Obmedziť prísun pamlskov a hlavne nevhodných sladkostí či inej ľudskej stravy. Tiež je vhodné zvýsiť psovi aktivitu.