Galka sa k nám dostala spolu s Atamán Gríšom vo veku 6 rokov. Ich pôvodný majiteľ ich chcel speňažiť a nedovolil ich rozdeliť. Nedalo nám nechať Galku v tak neprijateľných podmienkach a tak sme nedbali na financie. Gríša s Galkou boli hlavne po psychickej stránke zanedbaní, no Galka sa rýchlo dokázala prispôsobiť novému životu. Vedela sa tešiť z každej drobnosti a bola vďačná za každé pohladenie či pochválenie. Bola veľmi milou a tichou spoločníčkou. Snažila sa nikomu nezavadzať a neprekážať, aby sa na ňu nikto nemohol hnevať. No so svojím osudom už bojovať nedokázala a ťažkej chorobe rýchlo podľahla.

Quincy sa k nám dostal úplnou náhodou. Jeho pôvodný majiteľ musel odcestovať do zahraničia za prácou a pre zvyšok rodiny sa stal časom na obtiaž. Známy ma upozornil na jeho osud a zámer utratiť ho. Keď som sa na Quincyho bola pozrieť, bol tak veľmi zanedbaný, že som už bez neho nemohla odísť. Bol takmer bez srsti a veľmi vychudnutý. Mal vážne zažívacie problémy, ktoré ho už sprevádzali celý život a nakoniec sa mu stali osudnými. Keď k nám Quincy prišiel, bol veľmi neotesaný a trvalo mi takmer rok kým sa z neho stal pravý aristokrat. No všetka námaha a práca s ním nakoniec priniesla svoje ovocie a Quincy sa ukázal ako barzoj s velkým "B". Prezentoval presne tú povahu barzoja, o ktorej som čítala v ich histórii o barzojoch v Rusku, a pre ktorú som sa rozhodla toto plemeno chovať. Quincy bol absolútne odmeraným psom k cudzím ľuďom, no celú svoju svorku nadovšetko miloval. Bol vždy nad vecou, nech sa stalo čokoľvek. Jediné, čo ho dokázalo skutočne rozhodiť bolo, ak niekto napadol ktoréhokoľvek člena z nasej svorky. Nenávidel nerovnosť a krivdu. Bol tvrdým aristokratom bez náznaku agresivity, no zároveň najnežnejším tvorom na svete. Dokázal sa hodiny venovať šteniatkam a mladým psom s tou najväčšou trpezlivosťou. Rád ich učil a vychovával. Všetky naše psy ho milovali a obdivovali bez toho aby o to stál. Jeho najväčšou vášňou bol lov. Bol nekompromisným lovcom s veľkými úspechmi. Coursingu ani iným športom na chuť neprišiel, no v praxi dokazoval divy. Práve jeho povaha bola dôvodom, prečo som sa rozhodla získať po ňom potomka. Našťastie sa tak stalo skôr, ako nás chybou veterinára stihol navždy opustiť. A veľkú prázdnotu po ňom nám aspoň trosku vypĺňa jeho dcérka Calinka Zwezda Hornada