Súčasný chov barzojov

Súčasné moderné chovateľstvo sa začalo výrazne hnať za výstavnými titulmi bez ohľadu na kvalite ako samotných rodičov tak i očakávaných šteniat. Rodičia plánovaných vrhov sú často vyberaní priam nepochopiteľným spôsobom, kde evidentne jediným meradlom sú výstavné tituly. Niektorým chovateľom evidentne chýba znalosť nie len v etike chovateľstva ale i v zostavovaní párov. Iste, genetika a príroda sú často nad ľudské úsilie, no neraz sa človek nestačí diviť aké ciele vlastne má chovateľ pri plánovanom vrhu.

Ako je už všeobecne známe, výstavné tituly ešte nezaručujú bezchybnosť a prvotriednosť chovného jedinca. A ak takto bez ladu a skladu, chovateľ nakryje šampiónku iným šampiónom, ešte to zďaleka neznamená, že šteniatka budú budúcimi šampiónmi krásy resp či aspoň budú mať šancu to skúsiť. Dokonca sa môže stať, že z takého spojenia sa narodí sotva priemerný vrh, neraz veľmi nevyrovnaný (čiže sa súrodenci na seba navzájom ani na svojich rodičov príliš nepodobajú).

V súčasnosti sú niektorí chovatelia tak presvedčení o bezchybnosti svojich sučiek či chovných psov, až im vďaka tejto zaslepenosti nedokážu vybrať správnych partnerov. Inokedy zas nezladia typ rodičov.

Ak si nedokáže chovateľ uvedomiť nedostatky svojej sučky (niekto predsa nie je dokonalý) a nebude vyberať partnera tak, aby dopĺňal svojimi kvalitami jej nedostatky či dokonca upevňoval jej kvality, bude len nemilo prekvapený výsledkom takého spojenia.

V súčasnosti sa navyše chov barzojov začal výrazne hnať za príliš mohutnými, vysokými a chlpatými jedincami. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že človek neraz musí v takomto barzojov hľadať elegantného chrta!

Začali sa vo väčšom množstve vyskytovať jedince s veľmi strmým predným i zadným uhlením. Prakticky vidieť dnes pekné predné uhlenie je skôr výnimkou ako bežným javom. A to už ani nehovorím o lopatkách. Ak sa k strmému prednému uhleniu pridá absencia predhrudia, čo je opäť veľmi časté, neraz sa objavia problémy so zápästím. Málo kto si uvedomuje, aký výrazný vplyv na celkový prirodzený pohyb chrta a jeho uplatnenie pri love má práve predné uhlenie, správne nasadená lopatka a predhrudie.

Lopatky nie sú vždy šikmé ale rovné, čo ma za následok nesprávne kladenie predných nôh tak typický pre pohyb chrta. Ak barzoj kladie predné nohy rovnobežne pod svoje ramená, teda nie sú obe predné nohy kladené v jednej osi, môže to pri bočnom pohľade pôsobiť normálne a pri dobrom rozsahu i efektne. Takýto pohyb predných končatín je ale atypickým pohybom pre všetky chrtie plemená.

Výskyt dobrého zadného uhlenia je už tiež výrazne na ústupe. Na našich výstavách vidno barzoje s tupým kolenom často s absentujúcim dostatočným uhlom päty. Mnohé barzoje, nedokážu dostatočne dozadu natiahnuť nohy, čo sa opäť výrazne prejavuje pri výkone chrta. Okrem užšieho pohybu zadných končatín neraz vidno aj príliš široký chod, alebo až robotický pohyb zadných končatín kedy je zadná noha len minimálne ohýbaná v kolene.

Hrudníky sú veľmi často nedostatočne hlboké, príliš dlhá srsť samozrejme tieto nedostatky dokáže zakryť.

Veľmi často sa začali objavovať aj menej pohyblivé bedrá.

Chrbty sú čoraz viac rovnejšie, bez správneho klenutia, prípadne sú zadky krátke alebo skosené. Často je chrbtová časť v oblasti lopatiek príliš dlhá v pomere k zvyšku chrbta.

Neraz je vidno krátke chvosty, dlhá srsť však opäť dokonale maskuje aj túto chybu.

Často absentujú i krásne dlhé ušľachtilé hlavy. Iste, každý má ten svoj obľúbený typ hlavy, a plemeno barzoj tu skutočne poskytuje veľkú variabilitu. Výrazne sa však vytráca želateľné zaoblenie nosa (teda papuľa je od stopu po špičku nosa rovná). Čo je oveľa závažnejšie, stráca sa správny pomer mozgovne k tlame. Štandard jasne uvádza tento pomer, ktorí akosi ani rozhodcovia nechcú alebo nevedia odhadnúť. Mnoho barzojov má príliš "ťažké" hlavy. Vyskytujú sa barzoje s veľmi vysokým stopom. Oveľa závažnejším problémom sú však svetlé až jantárové oči, tiež zlý pigment. Mnoho chovateľov a vystavovateľov sa snaží maskovať pečeňové sfarbenie nosu kozmetickými černítkami. Farbu kože okolo tlamy a očí zakryť nedokážu a tu je možné vidieť skutočný pigment psa.

Často je možné vidieť aj barzoje s výrazne vystúpenými tretími viečkami. Jeden z mála rozhodcov, ktorý sa na túto problematiku zameral, bol rozhodca na svetovej výstave psov 2009.

Rovnako ako u vlkodavov aj u barzojov sa zhoršil chrup. Neraz je možné na výstave vidieť prezentovať barzoje s chýbajúcimi 5 i dokonca 8 zubmi. Závažnejším problémom v tejto oblasti sú veľmi úzke spodné sánky. Žiaľ nie každý rozhodca vie dobre posúdiť úzku spodnú sánku a zlé postavenie špičiakov. Často sú nesprávne zle ohodnotené jedince s dotýkajúcimi sa špičiakmi spodnej sánky o vrchné ďasná, pričom tieto ďasná nie sú zraňované. Štandard i aktuálne upozornenie pre rozhodcov opisuje ako vadu práve zraňované ďasná, nie len dotýkanie sa ďasien spodnými špičiakmi. Úzku spodnú čeľusť je možné pozorovať predovšetkým pri zlom postavení spodných rezákov, kedy prvé rezáky vystupujú do popredia pričom sa sánka akoby za nimi uzatvárala a nie je miesto na ich navrátenie. Neraz však môžu byť spodné prvé rezáky vytlačené do popredia dôsledkom kliešťového zhryzu. V takomto prípade je viditeľné voľné miesto medzi zvyšnými rezákmi a špičiaky sú od seba vzdialené dostatočne, nedochádza k uzatváraniu sánky a zraňovaniu ďasien vrchnej čeľuste zúženým postojom špičiakov spodnej čeľuste.

Nedostatky v exteriérovej kvalite nie sú jediným sneželaným momentom v súčasnom chove barzojov. Neraz sa zdá, akoby chovatelia pozabudli na fakt, že barzoj patrí k typickým chrtím šprintérom a nekompromisným lovcom. Príliš vysoké a príliš ťažké kostry znemožňujú ľahký a rýchly šprint. Napriek výrazne sa zvyšujúcemu počtu odchovávaných šteniat vo väčšine krajín,  nie je  tak často vidieť barzoje pri typických chrtích športoch. V súčasnosti  vidieť barzoje na dostihoch je skôr výnimkou ako pravidlom. Ešte náročnejšie je vyplnenie kompletného behu, kde je pri medzinárodnom dostihu pre zadanie titulu nutnosť 6 jedincov na dráhe. Barzoje s ťažkou kostrou, neraz i príliš dlhou srsťou, nemajú pri tomto chrťom športe žiadnu šancu. Často je nad ich úsilie zvládnuť beh so stredným typom barzoja, a tak neraz nemajú ani záujem závodiť.

Častejšie vidno barzoje na coursingových tratiach, ktoré nie sú tak náročné na rýchly šprint. Vďaka možnosti skracovania dráhy môže pes ubehnúť kratšiu vzdialenosť v podstatne nižšom tempe s menším zaťažením srdca a celého organizmu. No i tu absentuje typický chrtí beh kopírujúci terén. Kvôli nesprávnym chrbtom (či už pomer dĺžok jednotlivých častí alebo málo pružné bedrá) často nedokážu barzoje dostatočne natiahnuť skok pri behu.

Súčasťou kvality chovu barzojov je povaha. Začali sa častejšie vyskytovať plaché alebo agresívne barzoje. Síce takéto nevhodné povahy je možné vycepovať pre výstavné účely, nie však pre závody. Plachý barzoj nebude ochotný závodiť a súperiť o korsiť s ďalšími barzojmi. Agresívny barzoj zas nebude schopný sústredenia na korisť, ale pri behu bude prenasledovať súpera s cieľom pobiť sa s ním.

Mnohí chovatelia zabudli čo všetko robí plemeno plemenom. Prestali sa venovať športu, lebo je to pohodlnejšie, jednoduchšie a určite to šetrí mnoho financií i času. Zabúdajú však, že pri chrtích športoch (prenasledovanie a teda lov umelej návnady) môže mať chrt uspokojené svoje prirodzené potreby, ktoré im v súčasnej dobe nemôžeme inak dopriať (vďaka zákonom zakazujúcim loviť chrtom vo väčšine krajín nie len Európy).  Keďže na rozdiel od iných psích plemien nemajú chrty žiadne povinné skúšky do chovu, ani nemusia nijako inak dokazovať kvality pováh a prirodzených vlôh (ktoré je nemožné odhadnúť na výstave)  dalo by sa povedať že chrtie športy môžu byť akýmsi meradlom správnej povahy i zdravia a správnej anatómie chrtov.

Samozrejme som týmito postrehmi nechcela naznačiť v akom zlom stave sa chov barzojov momentálne nachádza. Ale skôr poukázať na súčasnú problematiku s cieľom zamyslenia sa nad súčasným stavom chovu tohto výnimočného chrtieho plemena. Verím, že chrty stále patria k najzdravším a istým spôsobom aj k najkrajším psím plemenám. Pre ich budúcnosť a zachovanie kvality chovu, je však nutné prijať určité opatrenia. Začať musí každý u seba...