Psy s PP verzus psy bez PP

Večná dilema, večné rozpory na oboch stranách... I v dnešnej dobe stále všeobecne vládne názor, že psy s rodokmeňom sú pre chovateľov. Často sa stretávame s názormi, že rodokmeň je len kus papiera a pre bežného človeka, ktorý si chce zadovážiť len miláčika rodiny, je úplne zbytočný. Laici vidia jediný rozdiel v cene za šteniatko s rodokmeňom a bez. Podstata je však úplne inde.

Pokúsim sa Vám priblížiť problematiku z pohľadu milovníkov psov i chovateľov.

Počas svojho života som i ja zažila desiatky rozličných majiteľov a chovateľov. Ľudia sú rôzni,  každý má rôzne požiadavky a názory, to sa výrazne podpísalo aj na rozličnosti pováh a exteriéroch plemien psov. Keďže som začínala s chovom psov už v detstve mala som možnosť za tie dlhé roky spoznať rôzne zákutia, klady i zápory v chove psov čo by milovníkov i chovateľov.

Bola som žiačkou základnej školy keď sme spoznali veľmi milých ľudí vlastniacich krásnu sučku s PP (plemeno vôbec nie je dôležité, preto sa tomu úmyselne vyhnem). Jej majitelia boli vzornými láskavými páničkami a keďže svoju sučku veľmi milovali, rozhodli sa že bude mať šteniatka. Nechceli sa venovať chovu a tak sa samozrejme rozhodli pre šteniatka bez PP.  Našli psíka rovnakého plemena a sučku nakryli. Sučka mala 9 šteniatok, o ktoré sa príkladne starala celá rodina. Šteniatkam našli zodpovedné domovy a zo všetkými majiteľmi zostali v kontakte. Po rokoch mnohé sučky z toho vrhu mali ďalšie šteniatka.  Niektoré aj opakovane.

Keď však sučka našich známych mala 6,5 roka začali sa u nej prejavovať veľmi vážne zdravotné problémy. Dovtedy bola sučka fit a vždy zdravá, v 100% kondícii, vždy výborne živená. Zrazu šlo všetko dolu vodou. Pri nespočetných vyšetreniach sa zistila veľmi vážna dedičná vada. Majiteľom sučky sme sa snažili veľmi pomôcť, no nedalo sa nič robiť. Behom niekoľkých týždňov sučka podľahla ochoreniu. Majitelia si uvedomili, že je nevyhnutné kontaktovať majiteľov jej potomkov, ktorým v tej dobe bolo 4,5 roka, aby dali vyšetriť svojich miláčikov. Všetci boli v poriadku a zdraví. Každý si vydýchol a všetci nachvíľu uverili tomu, že mama sučka nepreniesla na svojich potomkov toto závažné dedičné ochorenie. Opak sa však stal pravdou. Sučka toto ochorenie preniesla, no neprejavilo sa u jej potomkov (ktorí sa mimochodom dožili dosť vysokého veku) ale výrazne sa prejavila na potomkoch jej potomkov. Behom chvíle prišlo o život v mladom veku niekoľko „vnúčat“ tejto sučky na rovnaké ochorenie. Majitelia boli zúfalí a zarmútení, nikto to nechcel, nikto nikoho neobviňoval... i tak bolo zrazu na svete množstvo (desiatky) jedincov daného plemena bez pp s vážnym ochorením.

Vtedy som si uvedomila, čo môže spôsobiť nerozvážnosť pri rozmnožovaní psíkov bez PP.  Bez ohľadu na to ako dobre je o plánovaný vrh šteniat bez PP postarané, ako dobre je všetko mienené... všetko môže ľahko stroskotať, a na túto nerozvážnosť doplatia psy svojím životom.

Tento skutočný príbeh bol pre mňa tak vážnym zážitkom, aby som si uvedomila zodpovednosť za psie životy, ktoré na svet privedieme. Vtedy som sa rozhodla, že nikdy nebudem odchovávať psy bez PP. A ak sa raz pre chov rozhodnem, budem sa snažiť byť čo najzodpovednejším chovateľom a k chovu akéhokoľvek plemena pristupovať maximálne svedomito.

Mnohí môžu namietať, že takéto veci sa môžu stať a dejú aj u psov s rodokmeňmi. To je pravda, ale je tu oveľa väčšia možnosť predvídať a vyhnúť sa týmto problémom. Rodokmeň (teda PP - preukaz o pôvode) nie je len bezcenný kus papiera, je to veľmi dôležitý dokument s predkami až do 4 generácie psíka. Ak niekto vie dobre čítať tento dokument, môže mu veľa pomôcť. Pri mnohých plemenách je možné nájsť množstvo skratiek vypovedajú cich o výsledkoch zdravotných testov, o výsledkoch povahových testov, či výsledkoch z výstav a závodov. Navyše v dnešnej dobe, nie je tak ťažké dohľadať si príbuzných z rodokmeňa šteňaťa na internete. Môžete si vďaka rodokmeňu ľahko zistiť podrobnejšie informácie o priamych predkoch ako aj ich blízkych či vzdialených príbuzných, tiež o prípadných šteňatách rodičov z iných spojení a pod. Rodokmeň šteniatka je teda veľmi cenným dokumentom, ktorý slúži nie len k identifikácii psíka ale vďaka ktorému je možné zistiť skutočný pôvod psíka, zdravie a povahy jeho predkov. Podľa toho je možné predpokladať čo zo šteniatka môže vyrásť, a vďaka poznatkom z rodokmeňa je možné nájsť pre psíka v budúcnosti vhodného partnera, aby jeho potomkovia boli lepšími a krajšími predstaviteľmi daného plemena.

Treba si uvedomiť zásadný rozdiel medzi chovateľmi, teda ľuďmi zaoberajúcimi sa chovom psov s rodokmeňom, a množiteľmi, teda ľuďmi „produkujúcimi“ nekontrolovateľné množstvá šteniat.

Chovatelia šteniat s PP majú spravidla konkrétny cieľ, a to je zachovanie daného plemena v najlepšom zdraví, kráse a povahe. Chovatelia musia precízne vybrať z množstva chovov kvalitné šteniatko, z ktorého vyrastie základ jeho chovu. S takýmto šteniatkom musia absolvovať potrebné výstavy, kde preukáže svoje exteriérové kvality. Mnoho plemien musí absolvovať tzv. bonitáciu, zvod či skúšku z výkonu, aby sa vyselektovali psíky s nevhodnou povahou. Mnoho plemien má povinné zdravotné vyšetrenie (či už röntgeny kĺbov, vyšetrenie srdca, očí...), aby preukázali svoje zdravie a včas sa z chovu vyradili choré psíky, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť budúcnosť plemena. Následne chovateľ musí požiadať klub o povolenie a schválenie nakryť sučku (vo väčšine klubov je možné sučku kryť len raz za rok, prípadne 3 razy za dva roky). Mnoho chovateľov precestuje stovky až tisíce kilometrov, za tým najlepším plemenným psíkom, aby šteniatka boli čo najlepšie a zdravé. Po narodení šteniat, príde kontrola z klubu, aby sa presvedčili ako sú šteniatka chované. Seriózny chovateľ investuje nemalé finančné prostriedky do kvalitnej stravy, šteniatka sú do veku 6 týždňov 3x odčervené a raz vakcinované, tetované, s petpasom a často i začipované.

Celé toto chovateľské úsilie sa pochopiteľne odzrkadlí na cene šteniat, ktoré majú tie najlepšie predpoklady vyrásť v krásnych, zdravých, vyrovnaných typických predstaviteľov daného plemena. Vďaka vyššej cene dokáže neraz chovateľ predísť neserióznym záujemcom s cieľom bezhlavo rozmnožovať psíkov.

Seriózni chovatelia poskytujú kompletný chovateľský servis pre majiteľov svojich šteniat. To znamená, že k šteniatku okrem kúpnej zmluvy dostanete aj inštrukcie ako sa správne o šteniatko daného plemena starať. Títo chovatelia často ostávajú akýmisi celoživotnými poradcami pri správnej starostlivosti o šteniatka zo svojich chovov, pomáhajú majiteľom zvládať všetky problémy i zdieľať radosti so spoločného života so psíkom. Neraz ak sa majiteľ ocitne v núdzi a musí sa svojho psíka vzdať, nemusí ísť do útulku, ale chovateľ mu pomôže nájsť nový vhodný domov. Seriózni chovatelia teda okrem náročnej chovateľskej práce a obete pre psov, sa zároveň snažia predchádzať problémom s týranými a opustenými psami.

Čo Vám na oplátku ponúka množiteľ psíkov bez preukazu o pôvode? Okrem výrazne lacnejšieho šteňaťa už NIČ!

Šteniatka sú neraz v zúfalých podmienkach, bez patričnej veterinárnej starostlivosti, kŕmené najlacnejšou stravou na prežitie. Nikdy sa nedozviete, či náhodou neboli rodičia Vášho „lacného“ šteniatka súrodenci či iný príbuzní. Či nemali ťažké dedičné vady, ktoré sa u Vášho miláčika prejavia neskôr. Iste, môže sa stať, že ste mali šťastie a kúpili zdravé šteňa. No rovnako, ba s väčšou pravdepodobnosťou sa môže stať, že ste síce kúpili „lacné šteniatko“ no oveľa viac Vás bude stáť náročná veterinárna starostlivosť. Neraz sa z lacného čistokrvného psíka bez pp vykľuje pridrahý kríženček. Vaše šteniatko môže byť často chované v dôsledku veľmi slabej imunity. V prípade nedostatočnej socializácie u chovateľa, môže mať nesprávne návyky a reakcie, a budete musieť jeho výchove venovať nadmernú starostlivosť. V súčasnej dobe sme všetci svedkovia mnohých psychických problémov psov, ktoré neraz vyplývajú z nevhodnej plemenitby, či zlého zaobchádzania v nepapierovom veľkochove psov.

Čo je rodokmeň (PP - preukaz o pôvode)?

Veľa ľudí, i dlhoročných psíčkarov, stále nevie čo je vlastne rodokmeň, respektíve v ňom nevedia čítať.

Rodokmeň je súhrn informácií o predkoch psíka, ich exteriérovej, povahovej i zdravotnej kvalite. Ako už bolo spomínané, mnoho plemien má povinné zdravotné vyšetrenia, ktoré sú v takýchto prípadoch uvedené v rodokmeni.

V rodokmeni ďalej nájdete dosiahnuté výstavné výsledky. Výstavné výsledky by mali byť zárukou exteriérovej kvality psov. Žiadny psík, tak ako žiadny človek nie je dokonalý. Plemenné štandardy sú určené na to, aby sa chovatelia snažili čo najviac sa priblížiť k tomuto ideálu.

Tiež sú v rodokmeni zapísané výsledky zdravotných testov, ktoré musí dané plemeno absolvovať. Tieto výsledky si majitelia dávajú do rodokmeňov zapisovať aj v prípade, že ich absolvujú doborovoľne a teda nie je to pre plemeno nevyhnutné.

Výsledky z absolvovaných skúšok, bonitácie, povahových testov či rozličných športov môžete taktiež nájsť v rodokmeni. Dnes sa opäť začína klásť veľký dôraz na povahu. Kedysi boli povahové vlastnosti psíkov najdôležitejším faktorom pri plemenitbe. Neskôr sa začal uprednostňovať exteriér. Problémy v správaní sa však začali objavovať čoraz výraznejšie, a tak sa opäť chovatelia usilujú o ustálenie povahy, a výkonu psíkov. Len psy s vyrovnanou povahou, neagresívne a prispôsobivé, sú schopné venovať sa akejkoľvek kynologickej aktivite.

Z uvedeného teda vyplýva, že v rodokmeni šteniatka môžete nájsť kompletné informácie o jeho predkoch. Vďaka tomu, sa môžete správne rozhodnúť, či chcete šteniatko z takéhoto chovu alebo nie.

Iste, aj medzi chovateľmi psov s rodokmeňom sa nájde nejeden špekulant, ktorého ciele nemajú nič s chovateľkou činnosťou. Vďaka rodokmeňu viete ľahko takéhoto chovateľa odhaliť. Ak v rodokmeni nájdete nevhodnú príbuzenskú plemenitbu, psy so zlými povahovými výsledkami, či dokonca s nedobrými zdravotnými výsledkami, môžete také šteňa odmietnuť. U množiteľa psov bez preukazu o pôvode túto možnosť nemáte. Nezistíte, kto sú jeho predkovia, či boli zdraví a či mali dobrú povahu. Môžete sa spoľahnúť len na pekné slovo týchto ľudí, ale pravda môže byť niekedy úplne iná.

Aké sú teda ciele a dôvody chovu psov bez preukazu o pôvode?

Často sa množitelia vyhovárajú na zdravotné dôvody sučky. Ak však má sučka zdravotné problémy, rozhodne by nemala mať šteniatka. Zastaralé výhovorky typu „každá sučka by mala mať raz šteniatka“ už dnes neobstoja. Zo zdravotného pohľadu sučka nie je pôrodom chránená pred problémami s maternicou či mliečnou žľazou. Dokonca i sučka po viacerých vrhoch môže dostať rakovinu. Jediné predchádzanie týchto problémov je sterilizácia. Ak má sučka povahové problémy, príliš plachá či agresívna, opäť by takáto sučka nemala mať šteniatka, a výhovorka, že sa jej upraví povaha nemôže obstáť. A ak človek túži vychutnať si ten dar priviesť na svet šteniatka, s láskou sa o ne starať a nájsť im vhodných nových majiteľov, nie je dôvod prečo by choval šteniatka bez preukazu o pôvode. Je to viac ako nezodpovedné jednak voči šteniatkam, ktoré môžu mať problémy ak sa nevie nič o pôvode matky a otca šteniat, jednak voči novému majiteľovi, ktorý si miesto radostí zo psíka užíva starosti na veterine či v poradni pre problémové správanie psov.

Jediné dôvody vedúce k rozmnožovaniu psíkov bez preukazu o pôvode sú zisk. Nikdy a nič iné za tým nehľadajte. Chovateľ má so šteniatkami s pp toľko starostí a finančných výdavkov, že sa mu často napriek požadovanej vysokej sume za šteniatka, nevráti ani len to čo do nich investoval. Toto množitelia veľmi dobre vedia. Odpadne im mnoho starosti a výdavkov, zisk je teda aj pri nízkej cene šteniat oveľa vyšší. Nezaujíma ich, kde šteniatka skončia a čo sa s nimi bude diať. Ani aké problémy s nimi bude mať nový majiteľ. Skúste takému množiteľovi priniesť šteniatko späť, že nie ste spokojný s jeho zdravým či povahou... Vykáže Vás veľmi nepekne.

Šteniatka od množiteľov často nie sú ani raz odčervené, nie sú vakcinované. Neraz nemáte možnosť vidieť ani len matku, alebo Vám ukážu inú sučku, lebo matka šteniat vyzerá po pôrode pri zlej starostlivosť veľmi biedne a zničene. Prípadne Vás ani nepustia do priestorov kde šteniatka žijú, alebo Vám šteňa dovezú na iné dohovorené miesto, len aby ste nič nevideli a netušili čo si vlastne kupujete.

Ak Vám teda nezáleží na kráse, zdraví a povahe konkrétneho plemena, adoptujte si radšej psíka z útulku. Urobíte tak dobrý skutok a získate toho najlepšie, najvernejšieho a najoddanejšieho psa akého si len môžete želať.

Ak ste sa rozhodli pre konkrétne plemeno od šteňacieho veku, pristupujte k jeho obstaraniu seriózne a zodpovedne. Dbajte na to, od koho a aké šteniatko si zakúpite. Nepodporujte neserióznych množiteľov, pre ktorých je chov psov len tvrdý biznis bez ohľadu na živé tvory. Psík žije niekoľko rokov, často i vyše 10, obaja (Vy i on) si zaslúžite prežiť radostný život plný lásky, zážitkov i drobných zakopnutí.